Stavanie májov, tradícia, ktorá trvá dodnes

Stavanie májov, tradícia, ktorá trvá dodnes

Tradícia stavania mája, čo je vlastne malý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový má korene v dávnej minulosti, stredoveku - v antike. Mala symbolický význam obnovujúcej sa prírody na jar a na Slovensku patrila do kruhu obyčajov v mesiaci máj, keď bola zeleň hlavným obradovým a magickým prostriedkom. Staroveké národy dávali stromčeky pred 1. májom na hospodárske budovy, domy ako ochranu pred chorobami a zlými duchmi. V Stredovekej Európe sa máje stavali ako prejav úcty a žičlivosti na významných, verejných miestach a od 15. storočia aj pred domy dievčat. Aj táto tradícia prešla mnohými obmenami.

Podľa dávnej tradície mládenci stavali ručne dvojaké máje. Vysoké máje postavili v strede dediny, pred kostolom, richtárovým domom, prípadne aj pred krčmou. Mali olúpanú kôru a vrcholec bol smrečok, alebo jedlička, ktorý pripevnili drôtom ku kmeňu a vyzdobili stužkami. Menšie máje stavali mládenci pred domami všetkým dievkam v dedine avšak niekedy sa stalo, že dievka, ktorá nebola obľúbená, nemala postavený máj. Tí zaľúbení zas máje stavali svojim frajerkám, v predzáhradkách domov, čím vlastne upozorňovali, že dievka má vážnu známosť a už vtedy sa predháňali, koho máj bude krajší a najvyšší. Bola to spoločenská udalosť spojená so spevom, tancom, zvykla trvať dva dni a účastná bola celá dedina. Folklórne súbory, ktoré pracujú pri CVČ Relax v Rimavskej Sobote zachovávajú a udržujú folklórne tradície nášho ľudu. 26. mája členovia DFS Lieskovček a pracovníci postavili máj pred budovou CVČ Relax.